Rómovia - hlas mladých

09.12.2020

Autor: Michelle Kubištová

V Klube pod lampou sa nedávno stretlo päť mladých Rómov. Moderátor Daniel Bunda, študent klinickej psychológie na prestížnej University of Essex vo Veľkej Británii, si do svojej talkshow Rómovia - hlas mladých z projektu ROMALE pozval 4 mladých Rómov. Spoločne sa rozprávali o tom, ako sa im žije v našej spoločnosti. Ako sa snažia búrať predsudky a pomáhať svojej komunite. Hovorili o svojich vlastných skúsenostiach s rasizmom. O tom, ako sa dá prekonať, ak má človek dostatočnú motiváciu a chuť zmeniť svoj život a pracovať na svojej krajšej budúcnosti. Jednou z pozvaných som bola aj ja. Michelle Kubištová z Vištuka, študentka žurnalistiky UK a dobrovoľná rómska poradkyňa pre rómske deti žijúce v nerómskom prostredí. Zaujíma Vás, o čom a ako dnes premýšľajú mladí slovenskí Rómovia a Rómky? Hlavnú tému sme rozdelili na niekoľko dôležitých otázok...

Kde začína rómska identita?

Priznám sa, že si nepamätám na žiaden špeciálny moment v živote, kedy by som si povedala "aha, ja som Rómka". Myslím si, že je to preto, že som bola odmalička vychovávaná v rómskych tradíciách a obyčajoch. Až neskôr, keď som bola staršia a v správach som začula, že niekde nejaký Róm urobil niečo zlé, tak sme sa o tom začali doma rozprávať. Babka mi vtedy povedala, že byť Rómom neznamená nič zlé a mám byť nato hrdá. Čo sa týka prejavov rasizmu, tie som zažívala najmä cez otca a brata. Pretože na nich vidno, že sú Rómovia. Vtedy som si začala uvedomovať predsudky zakorenené na Slovensku.

Tomáš Matta z Košíc, študent medzinárodných vzťahov, mladý podnikateľ a bronzový majster Európy v kickboxe, si pamätá na smutné momenty zo svojich školských čias. Pochádza z rómskej osady Nižná Myšla a keď začal chodiť do škôlky, tak doňho deti hádzali piesok. Nechceli sa s ním hrať. Pri obede sedával sám. "Ako malinký som si to neuvedomoval. Keď som prišiel na základnú školu, bolo pre mňa divné, že ma nechcú prijať. Veď som taký istý ako oni. Akurát troška tmavší a pochádzam z iného prostredia. Ale ja som si nevybral, ako budem vyzerať a kde sa narodím. Môžem však ovplyvniť to, akým človekom sa stanem. A toto mnohí ľudia stále nevedia pochopiť."

Michal Bučko z Banskej Bystrice, vedúci rómskeho folklórneho tanečného súboru Roma Sam a študent Slovenskej zdravotníckej univerzity v odbore laboratórne vyšetrovacie metódy, má podobné spomienky ako Tomáš: " Keď som prišiel do škôlky, na druhý deň som sa vrátil domov s monoklom," spomína dnes už so smiechom, "na základnej škole boli tiež začiatky ťažké. Rôzne posmešky... Vtedy som to bral ako srandu. Vážnosť som si uvedomil, až keď som prišiel na gymnázium, kde som bol jediný Róm. Dávali mi najavo, že tam nemám čo hľadať. Mám jednu takú spomienku, ktorá je dnes už pre mňa srandovná: Keď som nastúpil na gymnázium, tak asi po týždni v školskom rozhlase vyhlásili, že miznú veci zo šatní. Nakoľko som bol jediný Róm na škole, keď som sa prechádzal po chodbách, tak ma každý skenoval, či náhodou nemám niečo, čo patrí jemu. Aj keď teraz sa na tom smejem, vtedy som sa hanbil. Cítil som úzkosť, chcel som prestúpiť na inú školu. Po mesiaci ma však začali akceptovať, pretože pochopili, že sa dokážem vyrovnať mojim spolužiakom. Dokonca som dosahoval lepšie výsledky ako oni."

Mikuláš Lakatoš, študent Stredoeurópskej univerzity v Budapešti a koordinátor stážistov na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity, začal o svojej identite premýšľať na základnej škole: "Svoju identitu som si začal uvedomovať, keď sme riešili rómsku tématiku. Rozprúdila sa debata o tom, kde aký Róm bol a čo zlé urobil. A potom sa vždy len tak pozreli na mňa so slovami, že ja som ich a že ja také veci ako  "tí zlý Rómovia" nerobím. Vždy ma takto čičíkali. Ale vždy sa táto rómska téma bezcitne riešila predomnou..."

Zľava doprava: Daniel Bunda, Michelle Kubištová, Michal Bučko, Tomás Matta, a Mikuláš Lakatoš

Čo znamená byť Rómom na Slovensku

Túto otázku som si rozdelila na dve časti. "Byť Rómom. A byť Rómom na Slovensku. Byť Rómom nie je podľa mňa niečo, nad čím by sme mali nejako špeciálne premýšľať, pretože sme taktiež ľudia. A byť Rómom na Slovensku znamená, že Róm to tu má oveľa ťažšie. Najmä taký, na ktorom je to vidno alebo pochádza z osady. Pretože vtedy sa u majority začnú prebúdzať predsudky a rasizmus. Vtedy musí Róm zabrať dvojnásobne viac ako ktokoľvek iný."

Prečo sa veľa integrovaných Rómov nehlási k rómskej národnosti

Tomáš Matta si myslí, že sa za svoje Rómstvo hanbia. Hlavným dôvodom je, ako Rómov vníma majorita. Michal Bučko hovorí, že to zapríčinili médiá. Tomášovi a Michalovi som pritakala: " Mnohí mladí Rómovia si myslia, že ak sa nepriznajú k tomu, že sú Rómovia, budú mať ľahšiu cestu k úspechu."

Život v rómskej osade

Keďže Tomáš Matta nejaký čas žil v osade v Nižnej Myšli, veľmi dobre vie, ako to tam funguje. "Budem hovoriť za bežnú ženu z našej osady. Okolo osemnásteho prídu peniažky. Zaplatí sa elektrina, potom bývanie, potom voda. Za zvyšok sa kúpi jedlo na celý mesiac a potom ten celý zvyšný mesiac čakáš, čo bude. Či tvoj muž zarobí nejaké peniaze, či budete mať čím kúriť, či ďalší mesiac budete mať tiež dostatok peňazí. Pokiaľ muž nepôjde robiť, tak sa zadĺžite a budete si musieť požičať, aby ste mali na jedlo."

Tomáš ďalej opisuje ako vyzerá bežný deň v rómskej osade. "Ráno vstaneš. Raňajky sú zvyčajne až okolo obeda. Treba totiž najskôr nazbierať drevo v lese, pripraviť ho,  urobiť oheň a až potom sa môže niečo uvariť. Ak je z čoho. Keď sa chceš ísť kúpať, musíš si zohriať vodu a keď nemáš vodu, tak máš smolu. Musíš poňu do potoka. Keď bývaš v chatrči, tak záchod je tiež dosť veľký problém. Musíš si najprv nejaký niekde v poli postaviť z dreva. Takto vyzerá obrovská chudoba v osadách."

Mikuláš Lakatoš, hovorí, že zažil kultúrny šok, keď prišiel prvýkrát do osady. "Ja som úplne asimilovaný Róm a preto mi trvalo nejaký čas, kým som si zvykol na to, ako to tam vyzerá. Šokovalo ma, že ešte aj v dnešnom svete sú ľudia, ktorí nemajú ani len tie základné veci."

Moderátor talkshow a mládežnícky rómsky aktivista Daniel Bunda z Košíc v lete 2018 na pôde OSN ako ambasádor mladých pre národné priority "Vzdelanie pre dôstojný život" a "Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia" na Slovensku predstavil prvú dobrovoľnú správu o tom, ako bude Slovensko plniť ciele udržateľného rozvoja v týchto témach.

Rómovia a vzdelávanie

Tomáš Matta hovorí, že vzdelanie neovplyvňuje len identita, ale aj to, s akými ľuďmi sa človek stretáva, či odíde zo segregovaného prostredia  a uvidí nejaký iný svet. "Ja som mal najskôr negatívny a neskôr pozitívny stret s majoritou. Neskôr ma to okolie začalo vnímať ako rovnocenného človeka. Začali si ma vážiť a pýtať si odomňa rady. Pomohlo mi, že som mal kamaráta Neróma, s ktorým som sa posúval vpred. Na základe môjho správania ma nebrali ako Róma."

Ja som sa musela priznať, že na rozdiel od chlapcov som mala pozitívny stret so svetom majority. Pochádzam z malej dedinky, kde sa všetci poznajú. Bývala tam už moja babka s dedkom, takže obyvatelia z majority našu rodinu veľmi dobre  poznajú. "Poznám však príbehy, kedy to Rómovia takéto ružové nemali. Len kvôli farbe pleti ich učiteľ zakopal. Zažívali veľa šikany, prejavov rasizmu." Ja  som však v škole  zažila presný opak: "Mala som učiteľa, ktorý ma učil dejepis. Doteraz sme spolu v kontakte a doteraz ma posúva vpred." Práve preto som sa rozhodla ako novinárka venovať sa najmä rómskej otázke a slovenskému školstvu. "Myslím si, že ak by každé dieťa malo možnosť spoznať takého učiteľa, mali by sme sa tu krajšie." Ale každá minca má dve strany a presne na tej istej škole, kde som spoznala svojho dejepisára, môjmu bratovi vynadala učiteľka do cigánov. "Ale treba sa s tým popasovať. Róm sa musí v tejto spoločnosti snažiť dvakrát viac. Pretože najprv musí zbúrať predsudok a až potom sa začne okolie sústrediť na jeho skutočné schopnosti. "

Opora a mentoring v životoch mladých Rómov a Rómiek

"Opora je dôležitá. Určite. A aj motivácia. Bez toho to nejde, keď nemáš nejaký vzor, ktorý ťa postaví na nohy," hovorí Tomáš Matta.

Michal Bučko si myslí, že dôležitú úlohu zohráva rodina. Jeho rodičia naňho boli prísni a tlačili ho dopredu. "Keď som dostal trojku, tak som sa bál ísť domov. Bál som sa, že mama bude kričať a dostanem zaracha. Vtedy som to vnímal ako niečo zlé, ale dnes jej za to ďakujem."

Michal je vedúci rómskeho folklórneho tanečného súboru, v ktorom hlavnou podmienkou na prijatie sú známky v škole. "Pokiaľ náš člen nebude mať dobré známky alebo aspoň nejaký ten priemer, tak môže byť tanečník, aký len chce, nezoberieme ho. Nikto nežiada, aby mali samé jednotky, ale musia mať dobré výsledky, inak končia." Preto sa Michal rozhodol, že bude deťom pomáhať aj so školou a začal ich doučovať. "Mám tam šiestačku, ktorá nevedela premenu jednotiek. Doučil som ju to. Po troch mesiacoch som jej dal premenu jednotiek znova na preskúšanie. Asi dvadsať príkladov. Ona za minútu položila pero, že už to má hotové. Ja som jej nechcel veriť. Mala všetko bezchyby a dokonca skôr ako ja. Takže som mal hrejivý pocit, že to čo robím, má zmysel. Chudoba sa nerovná nevzdelanosť," dodáva Michal s úsmevom. 

"Chudoba sa nerovná nevzdelanosť," hovorí  študent VŠ  Michal Bučko z Banskej Bystrice.

Špeciálne školy plné rómskych detí

Riaditeľka štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová hovorí, že sa na Slovensku veľmi nepočíta s tým, že deti majú rôzne potreby. "My vytvárame kategórie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a problémom je, že nám do týchto kategórií nespadajú všetky deti, ktoré by mali mať nárok na podporu vo vzdelávaní. Rómske deti sú jedna zo skupín, kde náš vzdelávací systém systematicky porušuje ich právo na vzdelávanie. Môžeme to vidieť na výsledkoch, ktoré rómske deti dosahujú. Môžeme vidieť, že každé štvrté dieťa vyrastajúce v rómskej lokalite, má diagnostikované mentálne postihnutie. Školy nevedia, ako pracovať s deťmi, ktorých materinský jazyk nie je slovenský. Musíme zmeniť celý ten proces, pretože až keď dieťa dostane diagnózu, dostane pomoc vo vzdelávaní ono a taktiež škola."

Riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová hovorí, že musia štandardizovať postupy pre deti, ktoré prídu s nejakou potrebou. "Pri rómskych deťoch je dôležité, najprv zistiť, v akom jazyku premýšľa dieťa, v akom rodič, z akého je socio-ekonomického prostredia. Až potom vybrať test, ktorý mu je dostatočne kultúrne citlivý. Potom sa nám nestane, že budeme mať špeciálne školy plné rómskych detí, ktoré tam nemajú čo robiť."

"Keď dieťa neoprávnene zadelia do špeciálnej školy, je to vlastne rozhodnutie o jeho živote bez neho."prízvukuje Tomáš Matta

"Je kľúčové, aby rómske a nerómske deti chodili do tej istej školy. Je to kľúčové aj pre nás ako pre spoločnosť. Pokiaľ my tých mladých ľudí stretneme až keď sa snažia dostať na trh práce, tak miera nedôvery voči nim  zo strany majority bude extrémne vysoká. Keď chceme žiť v rozmanitej spoločnosti, tak tie deti sa musia stretávať už v základných školách," vysvetľuje Miroslava Hapalová.

Podľa Mikuláša Lakatoša je veľmi smutné, že sa deťom častokrát prihadzujú diagnózy bezdôvodne. "Teraz keď som častejšie v komunitách, vidím tie talenty. A tým nemyslím len šport, tanec či spev. Ale aj iné disciplíny a odbory, ktoré majú naštudované. A to v takých zlých podmienkach... Stačilo by im len podať pomocnú ruku a dať im príležitosť."

Osobne si myslím, že je potrebné zmeniť celý "triediaci" systém zadeľovania detí do špeciálnych škôl, pretože tie deti možno častokrát nemajú rozvinuté mäkké zručnosti, ale neraz vynikajú v mnohých iných, praktických zručnostiach potrebných na prežitie. "Máme veľa rómskych detí v špeciálnych školách, pretože neurobia testy. Ale akokeby sa nemyslelo na to, že to dieťa možno nevie správne držať ceruzku a poskladať nejakú skladačku, pretože to napríklad vidí prvýkrát v živote. Nemá ani normálnu podlahu nieto stolík na kreslenie. Ale to dieťa na druhej strane vie založiť oheň, vie sa postarať o svojich mladších súrodencov."

Odsudzujem segregované školy. Heslom Európskej únie, ktorej sme súčasťou, je "jednota v rozmanitosti". Prečo to porušujeme už od začiatku a to na školách? "Ak budeme spoločne vyrastať, začnú sa nám premiešavať kultúry. Keď už sa Neróm s Rómom začne hrať na pieskovisku a zistí, že on je síce len o niečo tmavší ako ja, ale nič zlé mi nerobí, tak keď bude dospelý a pôjde napríklad na diskotéku, tak nebude mať problém, ak tam stretne černocha, Taliana, Španiela alebo Róma. Pre  rómske deti je to zasa dobré v tom, že uvidia ako žijú tie nerómske. Taktiež ak do školy príde dieťa z rómskej osady a bude sa cítiť prijaté, tak sa do tej školy bude tešiť a bude dosahovať lepšie výsledky."

Mosty medzi Rómami a Nerómami v školách

Viem, že neexistujú jednoduché a rýchle riešenia. Pomohlo by, ak by sa v obciach konali akcie, na ktorých by sa Rómovia mohli ukázať v lepšom svetle. "Taktiež je dôležité myslieť na to, ako to prebieha v rodinách. Možno majú rodičia nejaké zlé skúsenosti s Rómami a v takomto duchu vychovávajú aj svoje deti. Lenže to, že jeden Róm urobil niečo zlé, ešte neznamená, že to tak robia všetci." Tu je potrebná práca pedagógov: "Učiteľ by mal komunikovať s rodičmi a vysvetliť im, že nie je dobré mať čisto rómske triedy."

Tomáš Matta opisuje situáciu v Nižnej Myšli. "Sú tam čisto rómske triedy. Chodia tam deti z osady. V Nižnej Myšli je len základná škola. Špeciálna škola je v Gždani. Tam  chodí väčšina Rómov z našej osady. Keď som robil sčítanie Rómov v obci, tak je tam okolo 62 detí a z toho 25 chodí do segregovanej školy v Gždani a možno 10 chodí na základnú školu v Nižnej Myšli. Čiže ten pomer je tam dosť malý. A tie úplne malé deti ani do škôlky nechodia."

"Keď dieťa neoprávnene zadelia do špeciálnej školy, je to vlastne rozhodnutie o jeho živote bez neho." hovorí Tomáš Matta z Košíc.

Rovnaké možnosti - realita, alebo sen?

Pri tejto otázke moderátora Daniela Bundu som sa musela pousmiať: "Každý z nás začína na úplne inej štartovacej čiare. Niekto začne na nule, niekto na mínus desať a niekto na plus desať. Je smutné, že to nezávisí od toho, aké má človek kvality. Ale závisí to od toho, ako vyzerá, v akej rodine sa narodil, či má jeho rodina finančné prostriedky, aby mu zabezpečila školu, či býva v oblasti, kde má školu blízko alebo musí cestovať a či na to cestové má."

Daniel Bunda pripomína, že Finančné prostriedky na štúdium dokáže poskytnúť Rómsky vzdelávací fond ( REF ), založený v roku 2005. "Aktuálne pracujeme v 16 krajinách v Európe. Podporujeme vysokoškolákov a zároveň cez náš grantový program aj deti v predškolskom veku a na stredných školách. V Európe sme podporili viac ako 7000 vysokoškolákov získať si vysokoškolské vzdelanie. Aktuálne podporujeme 50 stredoškolákov v rámci Košického a Prešovského kraja a tiež máme v programe 61 vysokoškolákov." hovorí národný facilitátor Nadácie REF Slovensko a poradca prezidentky Zuzany Čaputovej, Viktor Teru.

Mikuláš Lakatoš je štipendistom REF, a preto sa hneď s nami podelil so svojimi skúsenosťami. Tvrdí, že výhodou Rómskeho vzdelávacieho fondu je aj to, že fond poskytuje svojim štipendistom aj mentoring a tútoring. "Veľmi  veľa mladých Rómov a Rómiek si neverí. Potrebujú človeka, ktorý by ich nejakým spôsobom podporoval v rozhodnutí študovať či už na strednej alebo vysokej škole. Tu je problém v pozitívnych vzoroch. Okrem peňazí ponúka aj kontakty medzi mladými. Možnosť spoznávať sa, vzájomne sa motivovať, posúvať sa."

Tomáš Matta, ktorý študuje tiež vďaka štipendijnej podpore z REF, prízvukuje, že fond prispieva k budovaniu vzdelanostnej štruktúry Rómov a Rómiek na Slovensku, "čo dnes dosť chýba. Taká tá stredná vrstva Rómov. Taktiež som sa mohol zúčastniť rôznych školení. Či už na rozvoj komunikačných zručností, spolupráca v tíme alebo ako sa predať na pracovnom pohovore."

Potreba informačného kanála pre mladých Rómov od mladých Rómov

Daniel Bunda nadhadzuje predstavu veľkej virtuálnej internetovej miestnosti, kde by boli vzdelaní Rómovia a Rómky, tí, ktorým sa podarilo presadiť sa v majoritnej spoločnosti a byť vo svojom obore úspešnými. Do tej miestnosti by mohli chodiť mladí a zhovárať sa s nimi. Pýta sa, či by sa mladým Rómom a Rómkam zišla takáto virtuálna miestnosť, alebo iný druh informačného kanála, ktorý by dokázal osloviť, motivovať, inšpirovať a vzdelávať mladých Rómov a Rómky. Všetci svorne prikyvujeme.

"Ja by som chcel aby tam boli ideálne aj kamery a nech sa to odvysiela," hovorí Tomáš Matta, "treba taký komunikačný kanál medzi mladými, len treba premyslieť aký. Televízny? Internetový? Rozhlasový? Printový? V osadách napríklad chýba voda, elektrina a nehovoriac o internete. Dosah takéhoto kanála je veľký problém. Urobiť sa to dá, ale ako sa to k nim dostane?"

"Možno by sa to dalo vyriešiť tak, že by bol ten prepájací kanál pre mladých Rómov a Rómky zo sociálne segregovaného prostredia , nech je už akýkoľvek, sprístupnený v komunitných centrách.", mieni Mikuláš Lakatoš.

Pridávam sa: " Určite by bolo dobré, keby sa tam ukazovali cez príbehy vzory pre mladých Rómov a najmä pozitívne príklady pre malé rómske deti..."

"Každý z nás začína na úplne inej štartovacej čiare. Niekto začne na nule, niekto na mínus desať a niekto na plus desať. Je smutné, že to nezávisí od toho, aké má človek kvality." zdôrazňuje Michelle Kubištová z Vištuku.

Dôležitosť vzorov v našom živote

Tomáš Matta hovorí, že vzor nemal. Mal len veľkú túžbu. "Verím v seba. Človek si tvorí svoju realitu sám svojimi myšlienkami, skutkami a rozhodnutiami. A verím v to, že všetko je možné. Ak by som vzor mal, pomohlo by to. Mal by som niekoho, kto by mi bol takým mentorom."

Mikuláš Lakatoš mal vzory vo svojich učiteľoch. "Boli fantastickí. Nikdy mi nedali pocítiť, že by som bol niečo menej. Vždy som mal pocit, že ma niekto zozadu tlačí. Neskôr som sa stal členom mládeže Červeného slovenského kríža, kde som v 16-tich rokoch začal pracovať s mládežou. Spoznal som sa tam s rôznymi mladými ľuďmi, ktorí sa pre mňa taktiež stali vzormi."

Michal Bučko nemal iba jeden vzor. Čerpal od viacerých, skladal si z nich akúsi mozaiku, ideál: "Nemal som konkrétny vzor, lebo čo ak by som nedosiahol to čo on? Bol by som sklamaný."

Pri ich slovách sa mi pred očami zjaví moja babka. "Moja babka sa nezastavila pred žiadnou prekážkou. Snažila sa na maximum. Aby sa mala dobre nie len ona, ale aj ostatní. Samozrejme sú pre mňa vzorom moja mama, otec a tiež môj bývalý dejepisár, ktorého som spomínala. Motivuje ma, posúva vpred a zároveň ma konštruktívne kritizuje." Vzory sú podľa mňa potrebné nielen preto, že ukazujú, čo všetko sa dá dokázať, ale aj preto, že sú tu pre nás, keď sa potrebujeme postaviť na nohy.

Budúcnosť mladých Rómov a Rómok na Slovensku

Filozof Jozef Červeňák hovorí, že budúcnosť Rómov bude obrovským problémom. Pretože je uzavretá inklúzia vzdelávania a socializácie. "Už teraz sú niektoré obce tak izolované, že tam nežije ani jeden Neróm. Ak tam aj žije nejaké skupina Nerómov, tak sa dostávajú do obrovských problémov. Obrovských existenčných problémov. Pretože sú v prostredí zániku."

Jozef Červeňák ďalej  hovorí o obrovskom odlive rómskych mozgov. "Z takého prostredia všetci utekajú. Všetci čo môžu. Je to ťažké a bude to čím ďalej ťažšie, pretože tí vzdelaní Rómovia sú preč. A keď sú preč, začnú vládnuť úžerníci. Už teraz ovládajú niektoré štvrte a obce. Tým, že sa tam chudoba stále zväčšuje a rastie, tak sme svedkami mnohých epidémii. Tiež sme svedkami mizivého percenta študujúcich Rómov na stredných školách. Strašne mizivého percenta. Základná škola t.j. povinná škola a koniec. Ďalej nejdú. A to je zapríčinené úrovňou života na Slovensku. Tie ekonomicky silné rómske rodiny odtiaľto radšej odídu preč. Lebo chcú život prežiť normálne a pekne. Akoby sa tu mali trápiť chudobou."

Pri Danielovej otázke mi hneď napadla odpoveď: "Budúcnosť si tvoríme sami. Ale! Nie úplne to platí. Vo veľkej miere to závisí aj od toho, akých ľudí máme okolo seba. Ako nás motivujú, inšpirujú... Je veľmi dôležité, aby sa na Slovensku začala rómska otázka už naozaj riešiť. A to systematicky. Problém je však v tom, že tu treba riešiť tri problémy naraz: Zamestnanosť, bývanie a vzdelanie. Môžeme mať vzdelaného Róma, ale čo z toho, ak príde do práce špinavý a neumytý, lebo sa nemá kde poumývať? Potom môžeme mať Róma, ktorý síce bude čistý, ale nebude vedieť ani malú násobilku, pretože ho školský systém zomlel. Taktiež je potrebné, aby sa v spoločnosti začala viac ukazovať rómska inteligencia a začala búrať predsudky."

Svoju budúcnosť na Slovensku majú mladí Rómovia a Rómky vo svojich rukách. Bez opôr, vzorov a akceptácie zo strany majority a politikov to však nepôjde. Bude náš hlas vypočutý?


Článok je súčasťou projektu ROMALE, realizovaného s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Viac o projekte https://www.romale.eu