Rómovia a generačná chudoba
"Slnko svieti na každého rovnako."
Magdaléna Miková, Zborov
Chudoba sa stala tabuizovanou témou. Avšak je potrebné o nej hovoriť, pretože sa týka každého z nás. Aj keď ju možno práve nezažívame. Generačná chudoba je špecifickým druhom chudoby. Nie je to situačná chudoba, kedy človek zrazu schudobnie. Do generačnej chudoby sa človek narodí. "Dedí" sa z generácie na generáciu. "Počas pandémie bolo cítiť generačnú chodbu najviac. COVID-19 by mal byť takým mementom pre Slovensko, ako začať robiť veci inak," hovorí Maroš Balog, rómsky aktivista. Lucia Hargašová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, sa ako človek z majority vníma ako občianska štátu, kde záleží na každom: "Ak sa veľa ľudí nemá dobre, tak to nakoniec ovplyvní aj mňa." Štefan Mirga, agroinžinier a rómsky aktivista vysvetľuje: "Keby z tých nezamestnaných pracovalo v národnom hospodárstve sto tisíc mladých ľudí vo veku 15-35 rokov, tak by pre štát vyrobili jednu celú miliardu eur každý rok."
Čo je to generačná chudoba?
Maroš Balog hovorí, že generačná chudoba je niečo, čo malé dieťa dostane do vienka. "On sa do toho narodí. Generačnou chudobou samozrejme netrpia len Rómovia. Je aj mnoho nerómov. Ale hovoríme o štyristo-tisícovej komunite Rómov, z ktorej sa väčšia časť po Nežnej revolúcii z generačnej chudoby nedokázala vymaniť. Dokázali to len tí silnejší jedinci. Každá z vlád na Slovensku má snahu zlepšiť situáciu, ale častokrát snaha nestačí."
Podľa Štefana Mirgu je chudoba to, keď niekto nemá na stole chlieb. "Každý Róm pracoval a mal ten chlieb doma na stole. Zrazu ale stratili prácu, možnosti, nádeje, pretože postupne boli Rómovia odsunutí na okraj spoločnosti. Spravili sme z nich marginalizované spoločenstvá, ktoré stratili istoty. Ich deti ostali v tej chudobe na jednej priečke. Stále je veľmi veľa mladých Rómov, ktorí sú bez vzdelania. My ale musíme najprv investovať do tej chudoby tak, aby tí ľudia mali najskôr prácu. Nemôžeme hovoriť, aby sa najprv vzdelávali. Hovorme ako z tej chudoby von. Môžu robiť prácu sami pre seba. Napríklad v osadách. Ale treba investovať do toho. Nie do sociálnych dávok. Ale do toho, aby sa naučili pracovať. Starať sa sami o seba," Štefan Mirga ďalej vysvetľuje, že je potrebné, aby Rómovia boli prítomní v národnom hospodárstve, "keby z tých nezamestnaných pracovalo v národnom hospodárstve sto tisíc mladých ľudí vo veku 15-35 rokov, tak by pre štát vyrobili jednu celú miliardu eur každý rok. Tá miliarda by išla do štátneho rozpočtu. Takže predstavme si takú víziu. Ak Rómovia prinesú jednu miliardu do štátneho rozpočtu, tak im dajme štvrť miliardy a investujme do ďalšieho vzdelávania."
"Máme sedemdesiattisíc mladých Rómov a Rómiek, ktorí majú zdravé ruky a nohy a aj tak nevedia prispieť do HDP tohto štátu. Nebolo by to pre štát plus, keby sme ich zapojili do trhu práce? Miesto toho, aby sme sem volali ľudí z iných krajín?" pýta sa Maroš Balog.
Nie len nedostatok komodít...
"Na vzorke 95 mladých ľudí zo zraniteľných skupín sme v prieskume zistili, že až 40% z nich zažívalo generačnú chudobu. Čím viac boli tí mladí zaťažení chudobou v detstve, tak tým nižšiu spokojnosť v súčasnosti mali," hovorí Lucia Hargašová o projekte, na ktorom spolupracovala s EDUMA n.o. a ktorý zisťoval minimálnu kvalitu života mladých zo zraniteľných a segregovaných komunít, a zároveň pripomína, že chudoba to nie je len nedostatok určitých komodít, ale aj nedostatok možností, "mladí ľudia za minimálny štandard označili okrem základných fyziologických potrieb aj zachovať si možnosť pracovať či mať radosť z toho, čo prežívajú, rozvoj svojich osobných vzťahov a pocit zmysluplnosti zo svojho vlastného života. A na toto sa zabúda. Chudobní ľudia nepotrebujú naplniť len tie najzákladnejšie potreby, ale potrebujú aj prežívať v nejakej spokojnosti."
Úžera
Štefan Mirga hovorí, že úžera je obrovským problémom v osadách, pretože aj vďaka nej sa tá chudoba prehlbuje. "Predstavme si rómsku rodinu, ktorej banka peniaze nepožičia. Tak kam pôjde? Za úžerníkom. Úžerník požičia napríklad 100eur ale rodina musí vrátiť dvojnásobok. Niekedy to dospeje až k päťnásobku. Ale pôjde ho tá rómska rodina udať? Keď vlastne žije z tých úžerníckych peňazí? Ja som názoru, že nech požičiavajú peniaze. Ale zákonným spôsobom." Problém súvisiacim s úžerou, je aj nízka finančná gramotnosť. Dieťa vidí, ako si rodičia požičiavajú peniaze a tento návyk si osvojuje. Preto je potrebné zvyšovať finančné vzdelanie u Rómov.
Dokáže pomôcť tretí sektor?
Podľa Maroša Baloga je tretí sektor fantastická vec. "Stále je to však tretí sektor. Je obmedzený finančne. Ten tretí sektor naštartuje víziu vďaka nejakému projektu. Ale skončí sa projekt, urobí sa kvalitná brožúra, ktorú si ale ministerstvá nezoberú ako základ pre nejaké opatrenia, a takto sa potom tí ľudia znova dostanú do toho začarovaného kruhu. Kým v západných krajinách vnímajú tretí sektor ako naozajstného partnera a spoločne pripravujú stratégie, tu na Slovensku stále nie je vnímaný ako partner. Pričom my potrebujeme ten mentoring a tutoring dostať do pracovného sektora."
Veríte, že sa dá z bludného kruhu generačnej chudoby dostať?
"Keby som neveril, tak nerobím v treťom sektore," hovorí Maroš Balog. Štefan Mirga si myslí: "Podmienkou na vymanenie sa z generačnej chudoby je, že mladí Rómovia musia ísť za samosprávou a tam povedať, čo by chceli. Musia nastať časy, kedy projekty sa budú robiť s Rómami a nie bez Rómov." Názor Lucie Hargašovej je : "Z chudoby sa dá dostať práve vďaka vzdelaniu. A pre úspech toho vzdelávania treba zapojiť všetkých zúčastnených. Nie len dieťa ale aj rodičov. Musia na to byť pripravené učiteľky, samospráva a aj spolužiaci a rodiny tých detí."
"Žijeme v 21. storočí, kedy sa začali vyrábať umelé ženy, telefóny čo sa zapnú pohľadom alebo dotykom. A na druhej strane? Žena musí ísť pol kilometra po vodu. A ani tá nie je pitná. To kam sme došli?"
- Magdaléna Miková, Zborov
Autorka textu: Michelle Kubištová