Rómovia a korona

Covid 19 nie je rómska choroba ."

 Patrik Tankó, poslanec obecného zastupiteľstva Zlaté klasy

Pandémia koronavírusu je ťažko zvládnuteľná aj pre ľudí, ktorí majú zabezpečené základné potreby. Ako však pandémiu zvládajú ľudia z marginalizovaných rómskych komunít (MRK)? Michaela Mudroňová, koordinátorka pracovného poradenstva, Človek v ohrození, n.o. pripomína: "Tak ako my môžeme pracovať z domu a naše deti sa môžu učiť z domu, tak oni nepracujú a ich deti sa málo na online vzdelávanie pripájajú." Juraj Čokyna, autor knihy A okraje máš kde? Hovorí, že korona mu vzala posledné ilúzie a ideály. "O tom, že dokážeme fungovať ako spoločnosť a pomôcť si navzájom. Po čase sme začali myslieť len sami na seba." Ľudia z MRK začali byť vnímaní ako tí rizikoví. Nie ohrození. Čomu pomohli média a aj prezentácia na politickej scéne. Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie je názoru, že mediálny prístup je vychýlený jedným smerom "Vzťahovať všetko, čo sa deje v osadách na všetkých Rómov je nesprávne."

 Ako sme zvládli prvú vlnu pandémie COVID-19 v MRK?

Podľa Andreja Beláka bola veľká nedôvera zo strany majority k MRK. "Ako to býva štandardom, majorita sa silou chcela oddeliť od MRK. My sme sa však snažili k tomu pristupovať tak, že to nie sú rizikovejší ľudia ale ohrozenejší. Toto však nie každý pochopil," podotýka Andrej Belák.

"Po výmene vlády boli očakávania zmeny. Boli očakávania, že prístup bude iný. Treba povedať, že do istej miery sa to aj naplnilo. Keď si odmyslíme prvých pár týždňov, kedy aj pán premiér a ďalší ľudia hovorili o MRK ako o miestach, ktoré nás ohrozujú... Postupne, aj pod vplyvom pána europoslanca Petra Poláka a novej pani splnomocnenkyne, prepli na diskurz, že toto sú ohrozené populácie. A ak tam aj sú sťažené podmienky, tak je to preto, že štát tu tridsať rokov nič nerobil. Takže tieto veci boli po nejakom čase kultivovanejšie," vysvetľuje Andrej Belák.

Ako fungovali komunitné centrá?

Michaela Mudroňová hovorí, že v neziskovej organizácii Človek v ohrození pochopili, že bude nevyhnutné distribuovať humanitárnu pomoc. Bolo im jasné, že sa začne prepúšťanie. Ľudia nebudú mať prácu, čím budú mať obmedzené financie. Začali s distribúciou ochranných pomôcok, rúšok. Zabezpečovali, aby lokality mohli fungovať. V prvom rade šírili informácie o nových opatrenia a o tom, ako sa treba chrániť.

"V lokalitách, kde nie je tečúca voda, sme pomáhali s distribúciu bandasiek s kohútikom, aby si rodiny mohli umývať ruky pod tečúcou vodou a nie v lavóre. Taktiež sme dodávali potraviny a hygienické balíčky. Deťom sme zabezpečovali spojenie so školou, keďže väčšina detí v našich lokalitách nemá technológie, aby sa mohli pripojiť na online vyučovanie. Preto sme roznášali pracovné listy, zbierali sme ich a spolupracovali so školou. Pomáhali sme všetkým vekovým skupinám," hovorí Michaela Mudroňová.

Ako sme zvládli prvú vlnu v školách?

Juraj Čokyna si spomína na moment, kedy sa zatvorili školy. Do neurčita. "Časť z ľudí v Inštitúte vzdelávania začala pracovať na vzniku portálu učímenadialku.sk, ktorý sa stal hlavným zdrojom pre učiteľov a školy. Ďalšia časť si uvedomovala, aký dopad môžu tie zatvorené školy mať. Vtedy nikto ani nesníval, že to bude nakoniec takto dlho.

Začiatkom apríla odhadli z iných zdrojov, lebo ešte nemali informácie zo škôl, že 23 až 32 -tisíc detí zo základných škôl nemusí mať vôbec prístup k internetu. Pričom to je jediná možnosť pre školy ako kvázi efektívne nahradiť výučbu v škole. Takže toľko detí sa nebude vedieť zapojiť do vyučovania, keď bude online," hovorí Juraj Čokyna.

Inštitút vzdelávania navrhoval prvotné riešenia, medzi ktorými bolo aj to, aby sa školy otvorili aspoň pre určitú časť detí, ktoré sa nebudú môcť inak učiť. "Veľmi málo našich odporúčaní sa ešte v prvej vlne na jar dostalo do praxe.

Chybou bolo, že sa školy začali otvárať v úplne poslednej fáze. Otvoril sa prvý stupeň na začiatku júna. Druhý stupeň a stredné školy sa otvoril na týždeň, keď sa odovzdávali vysvedčenia. Čiže už prvú vlnu sme nezvládli," objasňuje Juraj Čokyna.

Testovanie v MRK

Podľa Beláka bolo testovanie Rómov počas prvej vlny dobrým krokom. "Je potrebné si uvedomiť, že my sme v prvej vlne nemali také informácie o koronavíruse, ako máme dnes. Vtedy sme si mysleli, že jeden infikovaný dokáže nakaziť ďalších štyroch," pripomína Andrej Belák. Keď sa Rómovia vracali z krajín, kde bola pandémia oveľa horšia ako na Slovensku, tak vďaka testovaniu sa nákaza nerozšírila vo vysokej miere. "Avšak tá izolácia bola nedôstojná. Nepremyslená. Ako izolovať tých ľudí bez pripravenej logistiky?" pýta sa Andrej Belák.

Karantenizácia osád

Zdravé regióny zdieľajú názor pani ombudsmanky v tom, že karantenizácia osád je extrémny prístup a vo väčšine prípadov nezmyselný. "Má to zmysel na chvíľu. Okamžite po tom, by sme malo riešiť šírenie v rámci lokality a zabezpečiť, aby tam bolo chránené zdravie.

Vystupovali sme voči karantenizácii kriticky. Najskôr interne vo vzťahu k permanentnému krízovému štábu pod vedením pána Petra Polláka. Aj preto sme boli postupne vysáčkovaní z manažovania prvej vlny.

Neboli sme spokojní s tým, akým spôsobom sa rieši izolácia v osadách. Chápali sme, že je dôležité, aby si ľudia nechtiac z krajín, kde bol COVID-19 rozšírený, nedoniesli nákazu domov. Karantenizácia osád bola akciou permanentného krízového štábu, premiéra a armády. Nás sa spýtali, či im s tým pomôžeme. My sme súhlasili. Odkryli sme im dáta a od začiatku, od prvého apríla 2020 sme sa pýtali, čo bude s pozitívnymi. Doteraz nám nikto neodpovedal.

Na začiatku druhej vlny sme a snažili zatlačiť v rámci ministerstva zdravotníctva a treba povedať, že tam sa manažment zmenil. Bola tam veľmi neštandardná situácia. Bol tam permanentný krízový štáb a nikto nevedel, aké má právomoci, ako s ním majú komunikovať samosprávy atď... Takže tam bolo veľa zmätku. A cez leto sa to preklopilo na rezorty. Takže teraz to rieši ministerstvo zdravotníctva.

Tam našťastie máme užší vzťah a začalo sa to riešiť odbornejším spôsobom. Vytvorili hlavne na náš podnet odbornú skupinu priamo v pandemickej komisii, kam sme okamžite privzali všetkých. Aj pani splnomocnenkyňu, aj Petra Polláka. Tam sme sa snažili vytvoriť nejaký manuál, ako postupovať inak, aby uzatvorenie komunity bola krajná možnosť. Vytvorili sme manuál pre obce s MRK, kde sú skúsenosti z obcí, kde sa podarilo zastaviť šírenie v komunitách bez takýchto nezmyselných opatrení. Sú pretavené do jednoduchého návodu a ten návod je k dispozícii samosprávam. Podľa neho pracujeme v teréne. Teraz skoro na konci pandémie sa to začína robiť inak," opisuje Andrej Belák.

Ako deti zvládli nové formy vyučovania?

Juraj Čokyna hovorí, že informácie z druhej vlny nemáme a čo sa týka prvej vlny? Nevieme. " Máme nejaké odhady riaditeľov a učiteľov, ale nikto ešte neskúmal, aký pokrok spravili deti v priebehu tohto roka. A hlavne, aké sú už teraz, a aké budú rozdiely, keď sa deti vrátia naspäť do škôl. Lebo rozdiely boli značné už pred pandémiou. Už pred pandémiou sme vedeli, aký vplyv na vzdelanie dieťaťa má zázemie rodiny. Či je rodina stredne bohatá alebo chudobná. Akonáhle dieťa prichádza z chudobnejšej rodiny, tak bude mať horšie výsledky. Toto už pred pandémiou bolo jasné.

Dá sa predpokladať, z výskumov zo zahraničia, že tieto problémy narástli. Pýtali sme sa aj škôl, ako na tom boli počas prvej vlny. Zistili sme, že 52-tisíc detí sa nezapájalo do vyučovania vôbec. 128-tisíc detí, to je zhruba pätina žiakov a žiačok, nemalo prístup k online vyučovaniu. Boli odkázaní na papierové zadania a telefonáty s učiteľmi tzv. offline vyučovanie.

Jasne sa ukázal vzťah, že čím viac chudobných detí chodí do tej školy, bezohľadu na to či rómske alebo nerómske, tým bolo viac detí, ktoré nemalo prístup k online vzdelávaniu a ktorí ostali bez zapojenia sa do výučby. Vieme, že pätina žiakov bola odkázaných na "offline" vyučovanie, o ktorom samotní učitelia a učiteľky hovorili, že je oveľa menej efektívne v porovnaní s prezenčnou aj v porovnaní s online výučbou," vysvetľuje Juraj Čokyna.

Letné školy

Podľa Juraja Čokynu sú letné školy sú potrebnou myšlienkou. "Bolo veľmi dobré, že sa tie letné školy spustili práve minulý rok. Avšak problémom ministerstva školstva, ako aj iných ministerstiev, je prevedenie. Netreba mať len dobrú myšlienku ale treba ju aj vedieť podporiť a dostať do praxe. Na základe skúseností zo zahraničia vieme, že letné školy dokážu pomôcť dobehnúť zameškané. Ale to má určité zásady, ktoré na Slovensku neboli dodržané. Do letnej školy treba chodiť minimálne tri týždne, ale väčšina detí tam chodila týždeň. Musí byť zabezpečená dochádzka. Nesmie to byť dobrovoľné," vysvetľuje Juraj Čokyna. Taktiež hovorí, že do letných škôl sa zapojilo 10% škôl a zároveň letné školy navštevovali len 2% žiakov a žiačok. "Čo je minimálny zásah. Čiže je to dobrá myšlienka, ktorej by sme sa mali držať aj toto leto a podľa mňa aj ďalšie roky. Treba do toho však investovať násobne viac peňazí a násobne lepšie to mať zabezpečené a pripravené. A treba tým školám pomôcť, aby to dokázali a vedeli robiť," apeluje Juraj Čokyna.

Autorka textu: Michelle Kubištová